Vychovávať deti nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. No každý rodič vie, že deti v puberte sú ten najťažší oriešok. Veľakrát to chce kopu trpezlivosti, pochopenia a pevné nervy. Lebo keď vám dieťa uprostred konverzácie poriadne buchne dverami, jediné čo vám ostáva, je nezavraždiť ho.
#1
Keď som mal 13, buchol som dverami tak silno, že som ich vylomil z pántov. Môj oco mi vtedy zobral dvere a povedal, že ich dostanem naspäť až keď dokážem, že si ich zaslúžim.
#2
Moja sestra raz buchla dverami tak silno, že sme museli počkať na otca, kým príde z roboty. Ona v izbe nemala žiadnu vodu. Stále, keď bola smädná, museli sme jej prestrčiť slamku cez dvere, aby sa mohla napiť.
#3
Keď som bol mladší, tak som búchal dverami, až kým mi ich rodičia nevzali. Od vtedy zatváram dvere ako ninja.
#4
Moja mama ma nútila niekoľko hodín otvárať a zatvárať dvere, až kým sa nenaučím, ako sa to robí.
#5
Nášmu synovi sme povedali, že keď ešte raz buchne dverami, tak mu ich vezmeme. On to aj tak urobil. Tak sme to urobili aj my.
#6
Keď som mala 14, tak som sa zamkla v izbe zvnútra, aby ma neotravovali rodičia. Keď som vyšla z izby, tak mi rodičia zobrali dvere.
#7
Nič sa nevyrovná takému dobrému zabuchnutiu dverami. Až kým vám ich rodičia nedajú dole z pántov.
#8
Dvere sú privilégia, nie ľudské právo.
#9
Nášmu synovi sme zobrali dvere, keď mal 14 rokov, pretože s nimi strašne často od nervov búchal. Na jeho 17. narodeniny ich dostal naspäť. Od vtedy nebolo ani jedno buchnutie.
#10
Nemal som dvere 2 roky. Keď mi ich vrátili, tak nemali kľučky.
haha super vtipne 🙂 rolujem na zemi smejem sa…