6 archeologických objavov, ktoré ohromili celý svet #3
Niektoré archeologické objavy dokážu narušiť zaužívané predstavy o histórii. Nejde len o staré predmety, ale o dôkazy, ktoré menia výklad minulosti. Pre vedcov sú zdrojom nových otázok, pre verejnosť často šokujúcim prekvapením. Dnešný objav zaujme rozsahom aj významom, a jeho dopad presiahol hranice jednej krajiny. Ukazuje, ako málo ešte vieme o civilizáciách, ktoré tu boli pred nami. A ako veľmi sa história môže zmeniť jediným nálezom.
#1 Fotografia: Tatyana Deryabina/Univerzita v Porthmouthe a 17 000 rokov stará maľba koňa v jaskyni Lascaux vo Francúzsku. Stádo divých koní Prževalského v černobyľskej uzavretej zóne.
#2 Rímska bronzová brána (115 n. l.); v Panteóne v Ríme, Taliansko. Považujú sa za najstaršie dvere, ktoré sa v Ríme dodnes používajú.
Tieto veľké bronzové dvere do celly, s rozmermi 4,45 m na šírku a 7,53 m na výšku, sú však tak dobre vyvážené, že ich dokáže ľahko otvoriť aj zatlačiť jedna osoba. Každá polovica dvojkrídlových dverí váži 8,5 tony a otáča sa na čapoch zapustených do podlahy a architrávu nad nimi.
#3 V pokojnej bulharskej krajine archeológovia objavili prekvapivý nález: nádherne vyrobený drevený voz spred dvoch tisícročí, ozdobený živými symbolmi z tráckej mytológie. Tento neuveriteľný artefakt poskytuje fascinujúci pohľad na pohrebné praktiky a duchovné presvedčenia starovekej tráckej civilizácie, ktorá kedysi v tejto oblasti prekvitala.Voz, objavený v hrobe významného tráckeho šľachtica z 1. storočia nášho letopočtu, je príkladom výnimočného remeselného spracovania svojej doby. Má štyri robustné kolesá, každé s priemerom približne 1,2 metra, zdobené zložito vyrobenými, postriebrenými figúrkami boha Erosa a mýtickými zvieratami podobnými panterom.
Okrem voza sa našli aj pozostatky dvoch koní a psa, o ktorých sa predpokladá, že boli pochovaní, aby pomohli zosnulým na ich ceste do posmrtného života. Táto tradícia bola kľúčovým prvkom tráckych pohrebných rituálov a zdôrazňovala ich hlboké presvedčenie o existencii po smrti.
#4 Termín „gryf“ má jazykové korene v starofrancúzskom slove griffon, odvodenom z neskorolatinského slova gryphus, čo je nesprávna interpretácia starogréckeho slova grū́ps, ktoré znamená „zakrivený zobák“ – odkaz na zahnutý nos tvora.
Perzské grify sú zvyčajne zobrazované so štyrmi nohami, orlími pazúrmi na prednej strane, levím telom, opereným chvostom, krídlami ako orol a ušami podobnými konským. Táto hybridná beštia sa často javí ako mohutná, silná a majestátna. V stredovekých textoch, ako napríklad Cesty sira Johna Mandevilla, sa o grifoch hovorilo, že majú pazúry veľké ako býčie rohy a perie dostatočne veľké na to, aby sa dalo použiť ako šípy. Grécky geograf Pausanias poznamenal, že niekedy mali leopardie znaky.
Umelecké zobrazenia grifynov pochádzajú zo 7. storočia pred Kristom, hoci ich pôvod pravdepodobne predchádza ešte tomuto veku.
#5 Jasuke, vysoký Afričan, prišiel do Japonska v roku 1579 a zapísal sa do histórie ako prvý muž narodený v zahraničí, ktorý sa stal samurajským bojovníkom. Jasuke pôvodne pochádzal z Mozambiku a do Japonska ho priviezli portugalskí obchodníci. Mocný japonský vojvodca Oda Nobunaga bol fascinovaný Jasukeho vysokou postavou a tmavou pokožkou a keď ho uvidel, prikázal svojim sluhom, aby sa pokúsili zotrieť z jeho pokožky „čierny atrament“. Napriek tomuto zvláštnemu stretnutiu si Nobunaga vzal Jasukeho do služieb a dal mu určitú sumu peňazí, dom a katanu. Odvtedy Jasuke verne slúžil Nobunagovi ako ctený samuraj a bojoval po jeho boku v prudkých bitkách. Z portugalského majetku sa stal členom japonskej elity.
#6 V roku 1850 istý farmár objavil tajnú dedinu. Neskôr sa zistilo, že je staršia ako Veľké pyramídy v Egypte. Archeológovia odhadli, že v tejto dedine s názvom Skara Brae, „škótske Pompeje“, žilo 100 ľudí. Domy boli navzájom prepojené tunelmi a každý dom sa dal uzavrieť
