6 fascinujúcich príbehov z morského prostredia, 5.časť
Morské ekosystémy poskytujú množstvo unikátnych javov, ktoré sú predmetom záujmu biológov aj verejnosti. Patria sem napríklad potvrdené prípady genetických mutácií u vtáctva, extrémne adaptácie živočíchov schopných dlhodobého pobytu pod hladinou či neobvyklé správanie hlbokomorských druhov pri výstupe k povrchu. Tieto príklady dokumentujú rôznorodosť a komplexnosť života súvisiaceho s oceánmi.
#1 Zlatý tučniak
V roku 2019 zachytil fotograf Yves Adams počas expedície do Južnej Georgie jedinečný záber tučniaka zlatého. Vták výrazne vynikal medzi tisíckami jedincov vďaka svojmu nezvyčajnému, jasne žltému peru. Charakteristické sfarbenie tučniaka je pravdepodobne spôsobené leucizmom, zriedkavým genetickým ochorením, ktoré vedie k zníženej tvorbe melanínu a postihuje iba časti peria. Na rozdiel od albinizmu, leucizmus nepostihuje oči, čo umožňuje vtákovi prosperovať vo voľnej prírode. Tento vzácny nález rýchlo upútal celosvetovú pozornosť svojou krásou a vedeckou zaujímavosťou.
#2 Galapágske „mini Godzily“
Galapágske morské leguány – prezývané „mini-Godzily“ – sú jediné jašterice na svete, ktoré sa potápajú v oceáne, a nenachádzajú sa nikde inde okrem slávnych ekvádorských ostrovov. Vďaka silným pazúrom, splošteným chvostom a kvôli chuti morských rias sa tieto plazy dokážu ponoriť do hĺbky 30 metrov a zadržať dych až pol hodiny. Výnimočný nie je len ich prehistorický vzhľad a ich ostnaté chrbty ale aj ich nosy, z ktorých kýchajú soľ. Tento vzľad a unikátnosti kedysi znepokojovali Darwina a teraz fascinujú milovníkov divokej prírody. Napriek svojmu dramatickému vzhľadu a veľkým kolóniám sú oficiálne zaradené do kategórie zraniteľných druhov.
#3 Ľudský nos a vôňa dažďa
Štúdia z Norwich Research Park odhaľuje, že ľudia dokážu detekovať geosmín, zemitú vôňu uvoľňovanú pred dažďom, s väčšou citlivosťou ako žraloky dokážu detekovať krv. Toto prekvapujúce zistenie zdôrazňuje akútnu schopnosť ľudského nosa zachytiť geosmín v koncentráciách už od 100 častíc na bilión. Zatiaľ čo žraloky sú známe tým, že cítia krv vo vode v koncentrácii jednej časti na milión, ľudia túto schopnosť v prípade geosmínu ďaleko prekonávajú. Táto zlúčenina, ktorú produkujú baktérie žijúce v pôde, dodáva dažďu jeho charakteristickú a rozpoznateľnú arómu.
#4 Hlbokomorský diabol
Čiernomorský diabol (Melanocetus johnsonii) zachytený na kameru za bieleho dňa Táto nepolapiteľná hlbokomorská čertovitá ryba, zvyčajne obmedzená na priepasti oceánu, bola zaznamenaná blízko hladiny – čo je neuveriteľná udalosť. Čiernomorský diabol, známy svojou bioluminiscenčnou návnadou, využíva svetlo na prilákanie koristi v úplnej tme. Vedci naznačujú, že meniace sa oceánske prúdy alebo zmeny prostredia ho mohli prinútiť ísť do plytších vôd, čo ponúka vzácny pohľad do tajomstiev hlbokého mora.
#5 Najlepšia plavba okolo sveta
Keď mal Robin Lee Graham iba 16 rokov, vydal sa z Kalifornie na sólovú misiu, aby oboplával svet . Táto cesta, ktorá trvala päť rokov, preverila jeho vytrvalosť v búrkach, izolácii a nespočetných nepredvídateľných výzvach. Cestou si so sebou vzal svoju mačku, aby mu robila spoločnosť, a nakoniec sa počas zastávky v Južnej Afrike stretol so svojou budúcou manželkou. Graham dokončil svoju plavbu v roku 1970 a celý zážitok zdokumentoval vo svojich memoároch Dove, ktoré sa stali bestsellerom. Po dobrodružstve svojho života vymenil život na mori za pokojnejší život v Montane, kde sa usadil a začal novú kapitolu.
#6 Obnova ozónovej diery
Ozónová diera nad Antarktídou je na ceste k obnove na úroveň z roku 1980. Túto úroveň by mala dosiahnuť do roku 2066, a to vďaka desaťročiam medzinárodných opatrení zameraných na škodlivé chemikálie. Kľúčovým motorom tohto pokroku je Montrealský protokol z roku 1987, prelomová zmluva, ktorá viedla ku globálnemu postupnému vyradeniu látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, ako sú freóny. Odvtedy hladiny týchto látok klesli a vedci zaznamenali jasné známky zotavenia ozónovej vrstvy. Podľa NASA a NOAA, ak sa súčasné politiky zachovajú, ozónová diera v Antarktíde sa bude naďalej zmenšovať, čo povedie k úplnému zotaveniu do roku 2066.
