Istá žena priznala, že nevedela, ako má svojej 30-ročnej dcére povedať, že jej brat je v skutočnosti jej otec. Znie to naozaj ako z telenovely.
Táto anonymná mama napísala začiatkom tohto roka do časopisu The Atlantic’s Dear Therapist (Drahý terapeut), aby povedala všetko okolo svojho neuveriteľného príbehu.
Začala: „Keď som sa vydala za svojho manžela, mal dve dospelé deti a ja žiadne. Obaja sme chceli mať spoločné dieťa, ale môj manžel si po narodení druhého dieťaťa nechal urobiť vazektómiu – je to už príliš dávno na to, aby sa tento zákrok dal zvrátiť.“
V dôsledku toho musel pár nájsť riešenie, hoci mal výhrady voči využitiu spermobanky. Namiesto toho teda požiadali manželovho syna, aby sa stal darcom. Už viete kam to smeruje, však?
„Cítili sme, že to bolo najlepšie rozhodnutie. Naše dieťa by malo gény môjho manžela a poznali sme zdravie, osobnosť a inteligenciu môjho nevlastného syna. Súhlasil, že nám pomôže,“ vysvetlila.
„Naša dcéra má teraz 30 rokov. Ako jej povieme, že jej otec je jej starý otec, jej brat je jej otec, jej sestra je jej teta a jej synovec je jej nevlastný brat? S manželom sme znepokojení, zmätení a obávame sa jej to povedať. Je to ťažké aj pre môjho manžela, pretože chce, aby naša dcéra vedela, že on bude vždy jej otcom.“
Nuž, ako na to odpoviete? Našťastie, publicistka Lori Gottliebová, ktorá je kvalifikovanou psychoterapeutkou, dokázala poskytnúť akési riešenie.
Povedala: „Keď budete premýšľať o tom, ako viesť úprimný rozhovor, majte na pamäti, že vaša dcéra bude súčasne vstrebávať dve pravdy: Po prvé, človek, ktorého nazýva svojím bratom, je jej biologický otec, a po druhé, ľudia, ktorých nazýva svojimi rodičmi, ju 30 rokov klamali.“
Ako teda postupovať, aby ste niekomu povedali správu, ktorá mu zmení život? Zo začiatku by bolo fajn, čo najúprimnejšie sa ospravedlniť za 30 rokov klamstiev. Ale hlavne, aspoňže to ostalo v rodine. Ha-ha.