Najprv to začína nenápadne. Vojdete do obývačky len preto, aby ste si vzali pohár vody alebo niečo z vedľajšej izby. V televízii beží mamin obľúbený seriál. Zvyčajne ho ignorujete – veď to sú predsa tie „telenovely“, čo sledujú len mamy. Ale… počkajte. Kto je tá žena, čo kričí? A prečo sa tá druhá rozplakala?
Zrazu si uvedomíte, že už nestojíte len tak mimochodom. Postupne sa posuniete k okraju gauča, ruky vo vreckách, tvárite sa nenápadne, ale oči vám už pevne visia na obrazovke.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame