Ešte 38 rokov a budem mať pokoj
Keď v práci unavene zdvihnem hlavu, pozriem sa na hodiny a dúfam, že už bude aspoň tesne pred koncom smeny… no namiesto toho vidím, že prešli len dve minúty. Pocit zúfalstva ma zasiahne ako tehla. Rátam – ešte štyri hodiny. Tak dobre, to nejako prežijem. Ale potom si uvedomím, že to nie je len o dnešku. Čaká ma to znova zajtra. A pozajtra. A vlastne ešte ďalších 38 rokov. Pomalé tik-tak hodiniek mi v ušiach znie ako výsmech osudu.
View this post on Instagram
Prečítajte si tiež
Zamestnanec mesiaca
