Fotografie z detstva, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári

Spomienky na detstvo majú jedinečné čaro. Stačí pohľad na staré fotografie a hneď sa ocitneme v časoch plných nevinnosti, radosti a bezstarostného smiechu. V každej rodinnej krabici s fotografiami sa nájdu snímky, ktoré nás dokážu preniesť späť do čias, keď bolo všetko jednoduchšie a bezstarostnejšie.

#1 Moji rodičia mi vyrobili kostým SpongeBoba zo starej televíznej skrinky.

#2 Môj dedko túto fotografiu ukázal môjmu snúbencovi večer pred našou svadbou.

#3 Ohliadnutie sa za mojimi ikonickými módnymi voľbami.

#4 Bola som požehnaná (prekliata?) mamou, ktorá verila v tvorivú slobodu pre svoje deti. A ak sa sami seba pýtate: „To je kravata a náhrdelník?“, odpoveď je áno.

#5 Moja snúbenica a jej mama.

#6 Takto som sa usmieval, pretože som nemal horné zuby.

#7 Moja fotografia, ktorú som vždy najviac nenávidela, keď som vyrastala, je zároveň tá najzábavnejšia, akú mám. Rozhodla som sa to prijať tým, že som ju namaľovala a zvečnila ako skutočné umelecké dielo, ktorým aj je.

#8 Rodičom bolo jedno, čo som ako dieťa nosila cez víkendy (v pracovné dni ma zachránila školská uniforma).

#9 Je to dosť glamour?

#10 Bol som maximálne presvedčený, že mám poriadne fúzy.

#11 Okolo 8. roku svojho života som sa zmenil na žaluď s tvárou.

#12 Moja prvá školská fotka. Vraj to moju mamu rozplakalo.

#13 Môjho otca mali zatknúť za to, že nás prinútil si takto vytiahnuť nohavice.

#14 Áno, to je moja skutočná hlava. Nie, táto fotografia nebola upravená. Ani ten účes mi vôbec nepomohol.

A takto vyzerám dnes.

#15 V tínedžerskom veku som bola veľmi smutná a nahnevaná duša.

#16 14-ročná ja, Photoshop, klobúk a vesmír.

#17 Moja vysokoškolská rebelská fáza mala byť opakom mojich hippie rodičov.

#18 Bola som asi taká neznesiteľná, ako som vyzerala.

#19 Písal sa rok 1998… Podpísala som sa na všetky svoje školské papiere ako Pani DiCaprio a ani centimeter priestoru na stene v mojej izbe nebol bez jeho tváre.