Sedím pri stole, žalúdok mi škvŕka ako starý motor a odrátavam minúty od momentu, keď som si objednal. Už sa začínam tešiť na tanier, ktorý konečne ukončí moje utrpenie, keď zrazu vidím… Čašník nesie jedlo. Ale nie ku mne! O stôl vedľa, kde si práve pred piatimi minútami sadli iní hostia.
Sledujem ich s pohľadom, ktorý by vedel zmeniť vodu na ľad. Oni veselo ďakujú a začnú jesť, zatiaľ čo ja sedím a premýšľam, čo som spravil zle. Neobjednal som si niečo príliš komplikované? Zabudli na mňa? Alebo je to sprisahanie, aby som tu zomrel od hladu?