in

JTMJ: Vtipné príbehy, ktoré píše sám život #97 : Aspoň viem, že som po svojich rodičov.

V živote nás stretávajú situácie, ktoré nám prinášajú radosť a smiech, no nemôžeme zabúdať aj na tie, ktoré nám spôsobujú smútok a vrásky. Často sú to práve tie drobné momenty v našej každodennej rutine, ktoré sa stanú zdrojom našich spomienok, či už dobrých alebo zlých.Od komických situácií so spolubývajúcimi až po rôzne príhody s rodičmi, toto všetko nájdete v dnešnom článku.

 

#1

Môj kamarát ma dostal do problému, pretože sa spýtal mojich rodičov, že prečo ich nevidel na školskej konferencii. Moji rodičia mali v tej dobe nejaké iné dôležité stretnutie, takže som sa ani neobťažoval im to povedať, pretože by aj tak nemohli prísť a účasť na tej konferencii bola dobrovoľná. Aj tak sú na mňa naštvaní. 

 

#2

Dnes som mal konečne čas, aby som mohol upratať byt, pretože som bol sám a nikto ma neobťažoval. Keď som dokončil, tak som si šiel zdriemnuť. Po zobudení ma ale čakal riadny šok, pretože kuchyňa bola plná riadu, strašne veľa odpadkov, nehovoriac o kúpeľni, ktorá bola plná špinavých a spotených vecí. Prišiel môj spolubývajúci, po ktorom ešte aj ostáva zápach, pretože sa nesprchuje každý deň. 

#3

So spolubývajúcim sme si všimli, že v našom byte dosť silno niečo smrdí. Keď sme začali všetko prehľadávať, tak sme zisitli, že jeho mačka sa vykakala na moje džínsy a pravdepodobne sa snažila zakryť tento čin mojím tričkom. 

 

#4

Dnes je môj ôsmy deň diéty a stretol som sa so svojou študentskou skupinou. Každý mal nejaký snack, zatiaľ čo ja som mal mrkvu. V tom niekto na stôl položil čokoládovú tyčinku. Povedal som si : „Och Bože, chcem ťa“. Myslel som si, že som si to povedal len v hlave, no povedal som to nahlas. Jeden chalan vedľa mňa si odsunul stoličku. 

 

#5

Uvedomil som si, respektíve, zistil som tri veci. Pravdepodobne mi diagnostikovali Tourretov syndróm, keď som bol malý. Moji rodičia to pravdepodobne povedali každému v okolí, no ja som o tom nemal ani tušenie. A nakoniec, tá diagnóza bola pravdepodobná chybná, pretože mi nič nie je. 

 

#6

Moja mama mi hovorila jeden vtipný príbeh, ktorý sa stal, keď som bol malý. Odpovedal som jej : „Bol som to ja ale vtipné dieťa, však?“ Ona odpovedala : „Áno, mám dve deti. Jedno je vtipné a druhé pekné.“

 

zdroj

   
Odoberať
Upozorniť na

0 Komentáre
Komentáre z článku
Zobraziť komentáre