Bolo mi osem a mobil pre mňa nebol len obyčajným zariadením. Bol to symbol dospeláckych vecí, niečo záhadné a zároveň vzrušujúce. Takže keď telefón na stole začal zvoniť a na obrazovke sa objavilo meno „Pišta z roboty“, vedel som, že to nie je len tak. To nebolo žiadne obyčajné volanie, to bol dôvod na akciu.
Bez váhania som uchmatol mobil a rozbehol sa hľadať tatka. Ten moment bol dramatický. Hlava plná otázok: Kde je tatko? Bude nahnevaný, že to dlho trvá? Je to niečo dôležité? A hlavne – čo chce Pišta z roboty?
Srdce mi búšilo, keď som utekal cez obývačku, kuchyňu, možno aj na dvor, kričiac: „Tatíí, volá ti Pišta z roboty!“ Celá situácia mi pripadala ako záchranná misia, v ktorej som hral hlavnú úlohu.
Pre mňa to nebolo len o donesení mobilu. Bolo to o tom pocite, že som súčasťou niečoho dôležitého, že som pomohol. Aj keď dnes viem, že Pišta z roboty pravdepodobne len potreboval vedieť, či v piatok idú na pivo, pre osemročné mňa to bola veľká vec.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame