Každému z nás sa už stali za život nejaké hlúpe zranenia. Zakopnúť o roh postele – nič nezvyčajné, ale zlomiť si palec pri ukazovaní, ako som zakopol do postele? To už sa dá považovať za nemotornosť.
#1
Pred týždňom som si vyhodila čeľusť, keď som si príliš precízne umývala zuby.
#2
Opäť som si nechtiac zlomila palec. Kopla som do postele, keď som kamarátovi ukazovala, ako som si naposledy nechtiac zlomila palec.
#3
Zaspal som si na ruke. V noci som sa zobudil až na to, že si ju vôbec necítim.Začal som ňou teda mávať hore dole až som si tresol do tváre.Ani neviete aký je to nepríjemný pocit byť napadnutý a môcť sa brániť len jednou rokou.
#4
Ráno som sa zobudil a začal som sa naťahovať. Z chuti som si povystieral a poprepletal prsty na nohách, až som zrazu počul „PUK“, a zlomil som si palec.
#5
Nechtiac som prehltol viečko od plechovky. Keď som prišiel do nemocnice a povedal, čo sa mi stalo, doktor mi dal $1, aby som si išiel kúpiť Pepsi. Keď som sa vrátil, odtrhol vršok, dal mi ho ruky a povedal, „Povedz na röntgene, že hľadáme takýto tvar.“
#6
Kýchol som si tak silno, až ma na týždeň seklo v chrbte.
#7
Moje zlomeniny:
-zakopol som o kura – zlomená noha
-zachytil som sa o psí obojok – zlomený prst
-pokúšal som sa prejsť cez dvere stajní zároveň s koňom – zlomené zápästie
-zdá sa mi tak, že najbližší útok plánujú kozy…nejako sa na mňa zvláštne pozerajú