Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo sa stane, keď zomriete? Určite je to otázka, nad ktorou každý z nás aspoň raz v živote rozmýšľal a všetci máme iné predstavy. Tie závisia od viery, miery predstavivosti či presvedčení. Existujú však ľudia, ktorí správnu odpoveď poznajú a to vďaka tomu, že si smrť sami na chvíľu zažili. Píše o tom portál Mirror.
Šesť ľudí, ktorí boli prehlásení za mŕtvych, no potom ich niekto oživil, opísalo svoje odlišné skúsenosti so smrťou a takto to vyzeralo, keď ich srdce prestalo biť.
#1 Ako čítanie knihy
Jeden muž vysvetlil, že raz podstúpil operáciu, pri ktorej došlo k masívnemu krvácaniu a on tak bol na pár minút vyhlásený za mŕtveho. Svoj zážitok opísal ako nečinné listovanie knihy, ktorá zobrazovala jeho život.
Vysvetlil: „Zobudil som sa v niečom, čo vyzeralo ako vesmír, ale neboli tam žiadne hviezdy ani svetlo. Nevznášal som sa, len som tam jednoducho bol. Nebolo mi horúco, ani zima, ani som nebol hladný, ani unavený – všetko bolo neutrálne, no pokojné. Vedel som, že niekde nablízku je svetlo a láska, ale nemal som nutkanie ani potrebu ísť hneď k nemu. Pamätám si, že som premýšľal nad svojím životom, ale nebolo to ako montáž. Skôr ako keby som nečinne listoval knihou a sem-tam vynikli úryvky. Nech už to bolo čokoľvek, zmenilo to môj pohľad na pár vecí. Stále sa bojím zomrieť, ale nebojím sa toho, čo bude potom.“
#2 Návšteva niekoho blízkeho
Ďalší muž spadol pri rýchlosti 50 míľ za hodinu z motorky a bol považovaný za mŕtveho, keď ho previezli do nemocnice. Keď ležal na ceste pred príchodom sanitky, spomenul si na niekoho, koho poznal, ako ho povzbudzoval.
Vysvetlil: „Len si pamätám, ako som bol na chodníku a všetko pomaly sčernievalo a utišovalo. Jediný dôvod, prečo som nezaspal, bola bizarná chvíľa, keď som počul niekoho kričať – Spamätaj sa, cukríček! No tak človeče, vstávaj. Vstávaj. Vstávaj! – Potom mi niekto začal udierať do prilby (ktorá bola v podstate veľmi silno pritisnutá na moju hlavu). Keď som otvoril oči, videl som svojho brata, ako čupí na chodníku vedľa mňa. Bolo to zvláštne, pretože môj brat zomrel na predávkovanie pred niekoľkými rokmi. Jediná ďalšia vec, ktorú si pamätám, je, že sa pozrel na hodinky a povedal niečo ako – O chvíľu tu budú – a potom začal kráčať preč. Prial by som si, aby som mohol poskytnúť viac podrobností, ale úprimne si veľa z toho incidentu nepamätám a stále mám problémy s pamäťou v dôsledku nehody.“
#3 Záhrada
Zatiaľ čo mnohí používatelia opísali svoju smrť ako prázdnotu, jeden človek mal po alergickej reakcii, ktorá spôsobila zastavenie srdca úplne iný zážitok.
Vysvetlil: „Pamätám si pocit, ako ma niečo ťahá dozadu, extrémne pomaly, ako keby ma niekto ťahal pod vodou a temnotu ktorá mizla a znova sa objavovala. V jednej chvíli sa to však rozplynulo a ja som hľadel na záhradu. Nebola plná kvetov, len prachu a nerovnomernej trávy. V strede bolo ihrisko s kolotočom a okolo pobehovali dve deti. Chlapec a dievča. Ťažko sa to opisuje, ale mal som pocit, že si môžem vybrať, či chcem zostať alebo odísť, ale zakaždým, keď som sa pokúsil vrátiť, bol som držaný na mieste. Premýšľal som nad všetkými dôvodmi, prečo som sa chcel vrátiť, a keď som povedal, že nechcem opustiť svoju matku, čokoľvek čo ma doteraz držalo, ma nakoniec pustilo. Vrátil som sa späť do svojho tela. Moje srdce sa na šesť minút zastavilo.“
#4 Odloženie budíka
Ďalší, kto sa podelil o svoj príbeh, bol tínedžer, ktorý absolvoval mesiace chemoterapie, keď mu zrazu začala tiecť z nosa krv. V dôsledku sepsy a infekcie Clostridium difficile sa jeho stav zhoršil a on sa na malú chvíľu ocitol v stave smrti.
Vysvetlil: „Najhoršie na tom všetkom, keď sa pozriem späť, je to, aké pokojné sa to zdalo. Je to ako chcieť stlačiť tlačidlo odloženia budíka o 7:00 ráno. A možno ho stlačíte raz alebo dvakrát, ale potom si spomeniete, že máte prácu alebo školu a spánok môže počkať, pretože stále máte, čo robiť.“
#5 Takmer ako spánok
Jeden človek priznal, že ani smrť mu nevzala jeho zmysel pre humor.
Vysvetlil: „Minulý rok som mal infarkt a na pohotovosti sa mi trikrát zastavilo srdce. Zjavne som sa zakaždým, keď ma oživili, „zobudil“ (tak som to cítil) a povedal som personálu zakaždým iný vtip typu klop-klop. Nevidel som žiadne svetlá alebo čokoľvek iné, len som mal pocit akoby som spal.“
#6 Po smrti nič nie je
Predošlý muž však nebol jediný, kto v stave smrti nič nevidel. Aj muž, ktorému sa po nehode na motorke zastavilo dýchanie a pulz a on skončil v kŕči, opísal to isté. Po dvoch minútach sa ho kamarátovi podarilo resuscitovať a on tak opísal, že počas týchto dvoch minút sa jednoducho nič nedialo.
Vysvetlil: „Pre mňa to bolo ako výpadok prúdu. Žiadne sny, žiadne vízie, proste nič. Zjavne som sa viac ako 10-krát pýtal, čo sa stalo, a očividne by som mal byť šťastný, že som stále nažive.“