in

Ľudia sa podelili o dôvody, prečo ich vysnívaná práca nie je až tak skvelá

Každé dieťa sníva o tom, že raz dospeje a bude robiť svoje vysnívané povolanie, či už ide o doktora, hasiča, astronauta, alebo baletku. Samozrejme vtedy ešte ani len netušia, koľko úsilia a rokov ich to bude stáť. Keď však vo svoje sny veríme dostatočne, nakoniec sa naplnia. Prinášame vám preto príbehy ľudí, ktorí získali svoju vysnívanú prácu, no zároveň im z očí spadli ružové okuliare.

#1 „Celý život som sníval o práci vo veterinárnej medicíne. Keď sa mi to konečne podarilo, skončil som traumatizovaný. Nebolo to krvou, zneužívaním a dokonca ani eutanáziou. Bolo to tým, že sme o tom jednoducho nehovorili. Zlý deň? Netreba o tom hovoriť. Zranil si sa? Netreba o tom hovoriť. Neslušný majiteľ domáceho maznáčika? Netreba o tom hovoriť. Vyhorenie? Netreba o tom hovoriť. Cítil som sa neskutočne sám v situáciách, keď bolo dôležité mať podporu.“ 

pixabay.com

#2 „Celé detstvo a vysokú školu som chcel byť ošetrovateľ v zoo. Keď mi konečne ponúkli stáž, trvalo mi menej ako týždeň, kým som si uvedomil, že to nedokážem vydržať. Nie je to skoro vôbec o tom hrať sa a trénovať roztomilé zvieratká, ale oveľa viac o upratovaní toho najhoršieho neporiadku a bytí obklopený tým absolútne najhorším pachom na planéte Zem.“ 

pixabay.com

#3 „Chcela som byť grafička na voľnej nohe, pretože som počula, že tak pracuješ sám pre seba. Ukázalo sa však, že môžete mať aj 18 strašných šéfov naraz.“ 

pixabay.com

#4 „Vždy som chcela byť letuška. Potom som sa ňou stala. Nie, vďaka, už nikdy viac. Pár rokov to bola zábava, a potom sa z toho stala séria nerozoznateľných hotelových izieb a už mi to nestálo za to, aby som pretrpela cestujúcich.“ 

Image by wavebreakmedia_micro on Freepik

#5 „Nikdy ma nebavilo šoférovať, no vždy som chcel vedieť lietať. Zaplatil som tisícky dolárov za pilotný preukaz len aby som zistil, že lietanie je vlastne šoférovanie s pridanými smermi hore a dole. Zvláštne ako rýchlo sa detský sen môže zmeniť na blé.“

pixabay.com

#6 „Bytie profesorom. Akademická pôda ja plná ľudí, ktorí si myslia, že vedia všetko a fádnych expertov, ktorí majú problém s maniermi. Je ťažké pracovať, keď máte pocit, že musíte chodiť po špičkách vždy, keď oslovíte staršieho člena fakulty. Navyše zbožňujú využívať mladších členov fakulty a hovoriť, že je to preto, aby nabrali skúsenosti, pritom je zrejmé, že sú to úlohy, ktoré jednoducho nechcú robiť oni.“ 

pixabay.com

#7 „Dostala som sa blízko svojmu snu. Dosť blízko na to, aby som videla, aké by to v skutočnosti bolo. Ukázalo sa, že nerada pracujem s celebritami. Sú to nepríjemní klienti. Nie je to vôbec zábavné a očarujúce. Je to zbytočne stresujúce a ja nechcem byť slávna štylistka ale čokoľvek iné slávne. Robí to z ľudí čudákov. Mark Ruffalo je jediný normálny aj to preto, že ešte neprišiel na to, že je slávny. Stále ma baví robiť vlasy. A stále mám vo väčšine prípadov rada ľudí. Išla som teda menej známou cestou a som spokojná so svojím rozhodnutím. Niekedy na ceste k svojej vysnívanej práci musíte urobiť drobné úpravy.“ 

pixabay.com

#8 „Získal som prácu pre štát ako vyšetrovateľ zneužívania detí. Znelo to skvelo – výhody pracovania pre štát, pomoc deťom a veľa peňazí. Ako veľmi som sa mýlil. Nedostatok personálu, prepracovanosť, deti, ktoré klamú, aby dostali do problémov svojich nevlastných rodičov. Navyše tie skutočné prípady… môj ty bože. Nikdy v živote som toľko neplakal od stresu a smútku. Teraz oceňujem životné lekcie, ktoré ma to naučilo. Mal som len 22, keď som začal. Oslavovali sme ľudí, ktorí v tom vydržali 6 mesiacov. Ja som vydržal 18. Teraz pracujem v oddelení objednávok pre pre veľkú americkú korporáciu. Je to nudné, ale platí to účty bez toho, aby to mohlo rozhodovať medzi niekoho životom a smrťou.“ 

Image by prostooleh on Freepik

#9 „Roky som sníval o práci v Disney World a nakoniec ju získal, keď som mal 23. Prvých pár rokov nebolo až tak zlých (mal som klapky na očiach). Počas tretieho roku tam som si uvedomil, že doslova platím za to, že tam robím, keďže som zarábal tak málo. Trvalo mi ďalšie 4 roky, kým som sa dostal z tej pasce na myši, no keď som odtiaľ konečne odišiel, už som sa nikdy neobzrel späť.“ 

pixabay.com

#10 „Chcela som byť herečka. Dostala som sa na umeleckú školu a bolo to hlavne o tom, že už od prvého dňa ste sa učili, že každá základná vec, ktorú ste robili celý život, bola nesprávna. Rozprávanie, chodenie, státie, dýchanie… Všetko bolo zle. Ale tak, brala som to tak, že je to v poriadku, pretože sa to dalo očakávať. Je to náročná práca. Problém bol v tom, že sa mi stala nehoda počas skúšky a škola sa ma snažila presvedčiť, že to bola moja vina a že mi očividne nebolo súdené robiť túto prácu, keď mi aj maličkosť dokázala zlomiť čeľusť. Pritom mi v skutočnosti niekto plnou silou vrazil kolenom do tváre, zatiaľ čo som podľa pokynov ležala na zemi so zatvorenými očami. V skratke, táto skúsenosť bola dosť traumatizujúca a už som túto prácu nedokázala ďalej robiť.“

Image by Freepik

Zdroj

   
Odoberať
Upozorniť na

0 Komentáre
Komentáre z článku
Zobraziť komentáre