Ľudia videli niečo, čo si nedokážu logicky vysvetliť. Rozhodli sa o svoju historku podeliť s internetom
Stalo sa vám niekedy niečo, čo ste si nijak nedokázali vysvetliť? Logicky to nebolo možné a vám tak ostala nevysvetliteľná spomienka, ktorej by každý neuveril. Títo ľudia sa rozhodli anonymne podeliť o svoje nelogické historky.
#1 Cestoval som po USA a prišiel som do Salt Lake City. Dostal som chuť na rýchle občerstvenie, a tak som našiel najbližší IHOP a zadal adresu do navigačky. Keď som vošiel dovnútra, všade bolo prázdno. Neboli tam žiadni zákazníci, žiadna obsluha, žiadni kuchári. Nikto. Na všetkých stoloch bolo čiastočne zjedené jedlo. Tašky a kabelky na sedačkách. Všade zapnuté televízory. Burgery na grile pomaly horeli. A na tom mieste nebola ani duša, akoby všetci zmizli naraz. Bol som tak vystrašený, že som naskočil do auta a šoféroval, kým som nenarazil na hranicu Nevady. Až potom som konečne zastavil, aby som sa najedol. Stále netuším, čo sa stalo.
#2 Obe moje pľúca skolabovali súčasne (skoro na 50%) a ja som si vykračovala, akoby sa nič nestalo. Teda až do chvíle, kým som sa nerozhodla ísť na pohotovosť, lebo mi v hrudi robilo divné zvuky, ktoré pripomínali bubliny. Nikto z lekárov nevedel prísť na to, prečo sa mi to stalo. Nechápali, ako je možné, že som pri vedomí, chodím a smejem sa.
#3 Keď som mal 8 rokov, mal som nočnú lampu na baterky, ktorá asi týždeň fungovala bez akýchkoľvek bateriek.
#4 Jedno ráno som sa zobudil a všimol som si, že môj fotoaparát je na pohovke oproti mojej posteli. Vedel som, že som ho tam nedal, pretože bol veľmi drahý a mohol by z tohto miesta veľmi ľahko spadnúť. Odkladal som ho preto do skrinky. Prešiel som k nemu, zdvihol ho, zapol a klikol na tlačidlo na zobrazenie fotiek. Boli tam stovky fotiek, ako spím a všetky boli zdanlivo urobené spoza pohovky. Bol som doslova tak vydesený, že som nemohol prestať plakať. Žil som sám. Bola to len fotka za fotkou, ako spím. Fotografie boli nasnímané funkciou „rýchleho záberu“, kedy fotoaparát urobí približne jednu fotografiu za sekundu. Neskôr som si uvedomil, že fotoaparát nemá ani nastavenie „rýchleho záberu“, takže technicky nebolo možné, aby fotoaparát vôbec fotil. Čas pri snímkach naznačoval, že fotky boli zaznamenané medzi 2. a 3. hodinou ráno. Nikdy som nezistil, ako sa to stalo, no fotky mám stále na USB a stále ma to rovnako desí.
#5 Som hasič a okolo tretej hodiny ráno sme dostali hlásenie na predávkovanie v nebezpečnej časti nášho mesta uprostred zimy. Žiaľ, pacientka bola už dávno po smrti a jej díler alebo ktokoľvek to bol, ju tak našiel, keď jej priniesol nejaké veci. Keď sme si balili veci, počul som v chodbe, ako niekto hovorí: „Svetlá?“ Spýtal som sa svojho partnera, či niečo povedal, pretože tam bol okrem mňa len on, no on povedal že nie. Prešiel som na vzdialený koniec prívesu, kde som to počul, svietil som si baterkou a zrazu som v okne zbadal zablikanie. Bola tam malá kôlňa na náradie a v nej blikalo svetielko. Zaujalo ma to, tak sme sa tam s partnerom vybrali. Počuli sme plač a všimli sme si, že dvere sú zamknuté. Zničili sme zámok a našli tam malé šesťročné dievčatko. Povedala, že ju tam zatvára mama, keď sa na ňu nahnevá. Povedala, že sa zľakla, keď počula sirény a nevedela, čo má robiť. Dodnes netuším, čo sa stalo alebo odkiaľ sa ten hlas vzal, ale beriem to ako výhru.
#6 Bola som príliš malá na to, aby som si to pamätala, no moja mama si to pamätá dodnes. Keď som bola malá, vo veku, kedy som ešte ledva hovorila, hrala som sa na zemi, keď som náhle zdvihla hlavu a povedala mame: „Keď som bola v nebi, stretla som ženu, ktorá mi povedala, že pre mňa budeš dokonalou mamou.“ Zjavne som verila, že som bola pred narodením v nebi a anjel sa na mňa pozrel a vybral mi mamu, ku ktorej ma potom poslal. Moja mama ma požiadala, aby som jej tú ženu opísala a ja som vraj dokonale opísal maminu prababičku. Vedela som dokonca aj farbu jej očí. Nikdy som ju nestretla a dokonca som ani nevidela jej fotku.
#7 Keď bola moja dcéra malá a rozčúlila sa, niečo sa vždy v kuchyni náhodne rozbilo. Stalo sa to príliš veľakrát na to, aby to bola náhoda, a veci, ktoré sa pokazili, to vždy urobili nevysvetliteľným spôsobom. Jasne si pamätám jeden prípad, keď som skoro ráno stála v kuchyni a povedal jej, že si nemôže dať koláč z predchádzajúcej večera. Okamžite sa nahnevala a zrazu sa zo skrinky ozval zvláštny zvuk. Po otvorení som zistila, že tanier na vrchu kôpky bol na niekoľkých miestach prasknutý. Ako rástla, prestalo sa to diať. Teraz má 24 rokov a ja si robím srandu z jej priateľa, aby ju nenaštval.
#8 Moja priateľka vyšla zo sprchy a zavolala ma do kúpeľne, aby mi ukázala zrkadlo. Na zrkadle bol veľmi zvláštny, zreteľný odtlačok ruky. Žil som sám a ona bola jediná ďalšia dospelá osoba, ktorá za posledné dva roky navštívila môj dom. Obaja sme umiestnili svoje odtlačky rúk vedľa tajomného odtlačku ruky pre referenciu, no ani jeden nevyzeral rovnako. Dodnes netuším, ako sa tam dostal.
