Tá sa s tým teda nepárala! Mladá Slovenka na sociálnej sietí zverejnila prostredníctvom stránky Priznania Bratislavčanov status, ktorý venovala dôchodcom využívajúcim mestskú hromadnú dopravu. K tomuto počinu ju dohnalo neustále frflanie starých ľudí na mladšiu generáciu. Jej odkaz si vyslúžil množstvo sympatií, ale aj tvrdej kritiky.
Vážení starí ľudia,
nakoľko ešte nemom dosť finančných prostriedkov, aby som si vyvážala svoju prdel autom, chodím autobusmi, v ktorých som si vypočula už dosť veľa vašich dialógov, ale častejšie skôr monológov.
Chcem Vás poprosiť:
- Uvedomte si prosím, že keď sa rozprávate sami so sebou nahlas v autobuse, to je diagnóza…
- Uvedomte si, že aj keď bola Vaša doba super, už je tu iná rýchlejšia modernejšia a nám mladým nezostáva nič iné iba sa jej prispôsobiť, lebo by nás svet zožral zaživa.
- Áno, dnešné deti sú hrozné, rozmaznané, bez rešpektu a veľa s z nich by si zaslúžilo jednu výchovnú. Ale keď ku vám dôjde na návštevu takéto vnúča, tak sa radšej zamyslite, kde ste vy vo výchove svojich deti urobili chybu a radšej tie vnúčatá zoberte a učte ich o svete, o úcte k starším a iným ľudom, o našej kultúre, nech sú hrdí, že sú Slováci, rozprávajte staré historky, naučte ich aspoň jednu ľudovku, a že krava nie je fialová.
- Uvedomte si, že v dnešnej dobe kopec z nás, ale nie všetci, vstáva povedzme o 5 ráno. Cestujeme do práce, kde makáme jak šróby a kým sa konečne dostaneme busmi domov v tých príšerných zápchach, je koľkokrát 6-7 hodín večer. Môžme si akurát navariť večeru, umyť sa a isť spať, aby sme zas vstali ráno a išli opäť do práce. Plus samozrejme cez víkend musíme ísť robiť nadčas, ktorý nám nikto nezaplatí lebo dnešní šéfovia často nemajú ani šajnu, čo robíme a koľko to trvá, ale chcú 100%-né výsledky. Musíme brať brigády navyše aby sme nejak vyžili. Aby sme s partnerom nemuseli navždy bývať u rodičov a žiť svoj život. Preto nám PROSÍM dovoľte ten čas strávený v autobuse pozerať do mobilu a písať s kamarátmi alebo mamou, ktorú sme už mesiac nevideli, lebo nemáme čas.
- Nakoľko je doba aká je aj my mladí mame zdravotné problémy. S nohami, s chrbticami alebo nás proste len po 12-ke v obchode, kde sme cely deň len stáli bolia nohy a chceme si sadnúť a oddýchnuť. To, že sme mladí neznamená, že sme na baterky a že nemáme nárok byt unavení a ubolení.
- Keď Vám už teda prekáža, že sedíme a nepustíme Vás, nezačnite sa rozkrikovať na celý autobus. Buďte ku nám slušní ako žiadate aby sme boli my k Vám. Zaručujem Vám, že 100% ľudí Vás pustí si sadnúť, keď mu poviete “Prosím pustíš ma? Bolia ma nohy.” ako keď začnete nahlas frflať.
Mier!
Zdroj: facebook stránka Priznania Bratislavčanov