Žena sa prechádzala po kampuse tak, ako to robí každý večer. V ušiach mala slúchadlá a počúvala audio knihu. Jej pokojná prechádzka však bola rýchlo prerušená, keď neznámy muž zastal priamo pred ňou a začal kričať: „Daj si dole tie slúchadlá!“
Zmätená žena si vybrala jedno a čakala, čo sa bude diať. Na jeho slová ju však nik nemohol pripraviť. „Nemôžeš tu mať psa bez vôdzky! Daj si na neho láskavo vôdzku!“
„Ja žiadneho psa nemám,“ odpovedala žena pokojne, hoci nechápala, čo sa deje.
Muž sa na ňu pozrel, ako na hlúpu a začal gestikulovať niekde za ňu. „Často sa tu prechádzam a tak viem, aké zvieratá sa tu potulujú. Otočila som sa a presne, ako som čakala,“ vysvetlila žena v pokračovaní svojho príbehu.
Za ženou stál kojot.
„To nie je pes, ale kojot. Divoké zviera,“ vysvetlila mu pohotovo.
Muž na ňu ostal pozerať. Čumel na ňu a čumel, a potom sa jeho zrak presunul na kojota. Po dlhých sekundách zo seba dostal „huh“, otočil sa a rýchlym krokom odišiel preč.
„Mala som za ním chuť zakričať, že pred divokými zvieratami sa neuteká, ale nakoniec som to neurobila,“ uzavrela žena svoj príbeh.