Na 24. poschodí mrakodrapu chcel dokázať, že okná sú nerozbitné – rám povolil a on vyletel priamo dole
Poznáme mnoho úmrtí, ktoré so sebou nesú prívlastky „nešťastné“ alebo dokonca „trápne“. Môžeme ku nim zaradiť aj príbeh Garryho Hoya. Tento 38-ročný muž bol uznávaný právnik v právnickej firme Holden Day Wilson, v Toronte.
Garry pôvodne získal titul inžiniera, ale jeho kariérnym postupom bola špecializácia na bezpečnosť a dodržiavanie predpisov v stavebníctve. Robustnosť moderných stavebných techník bola oblasť, o ktorú sa veľmi zaujímal.
Neustále sa meniaca kariéra, Garryho zaviedla na 24. poschodie mrakodrapu, ktorý bol postavený v roku 1969. Nebola to však budova, čo upútalo Garryho pozornosť, ale okná kancelárií. A nezaujal ho ani nádherný výhľad z okna, ako skôr ich sila. Tak veľmi chcel preukázať ich pevnosť, že čoskoro mal nový párty trik, ktorý predvádzal na stretnutiach: kontrola okien telom.
Už asi pomaly začínate tušiť…
9.júla 1993, usporiadala firma, vo svojej konferenčnej miestnosti, uvítací večierok pre nových letných stážistov. Garry hneď videl svoju príležitosť zapôsobiť a tak sa celou svojou váhou hodil na obrovské okno, aby ukázal jeho nerozbitnú konštrukciu a bezpečnosť.
Avšak „párty trik“ nefungoval tak ako predtým. Na zdesenie stážistov a ostatných ľudí z firmy, namiesto toho, aby sa okno ani nepohlo, sklo vyskočilo z rámu. Garry, šokovaný a prekvapený ako všetci ostatní, spadol z 24. poschodia a na mieste zomrel, keď spadol rovno na chodník.
Hneď padli otázky na stavebného inžiniera, ktorý povedal: „Nepoznám žiaden stavebný predpis na svete, ktorý by dovolil 80-kilovému mužovi naraziť do skleneného okna, s tým aby to okno vydržalo.“
Garryho smrť je našťastie dosť zriedkavým spôsobom smrti. Za svoje „trápne uhynutie“ získal Darwinovu cenu. Kolegovia o ňom hovorili ako o jednom z najlepších a najbystrejších vo firme, ktorá však o tri roky neskôr zanikla.
A ak chceme v tomto nešťastnom príbehu nájsť nejakú svetlú stránku, Garry dokázal, že okno nezlyhalo, nerozbilo sa. To rám to nevydržal!
