Napíšeš správu: „Čo robíš dnes?“ alebo „Nezájdeme von?“ A potom to príde. Ticho. Nie to obyčajné ticho, ale to špeciálne, ktoré patrí tomu jednému kamarátovi, čo odpovedá s oneskorením, aké by nezvládla ani pošta v 90. rokoch.
Najprv si hovoríš, že možno má niečo na práci. Potom začneš pochybovať. „Čítal to vôbec? Alebo som niečo spravil zle?“ Prechádzaš od pokoja k frustrácii, a nakoniec si povieš: „Kašlem na to.“
A presne o dva dni príde odpoveď: „Hej, môžeme. Kedy?“ Ako keby tie dve dni vôbec neexistovali. Ty už medzitým zabudneš, že si vôbec niečo písal. Ale jemu to tak vyhovuje. Jeho svet funguje na vlastnej časovej osi. A ty? Ty sa len snažíš prispôsobiť.
View this post on Instagram