Plný energie, ale iba doobedu
Šéf často hovorí, aké je skvelé zamestnávať mladých ľudí plných energie a inovácií, čo je vlastne pravda… ak práve nemáš poobedňajší útlm. Kým on plný nadšenia chodí okolo a motivuje nás, ja sedím za stolom, pokúšam sa o niečo napísať, no ruky sú ako z tehál a oči už začínajú pracovať na autopilota. Po obede sa cítim ako vypnutý mobil – batéria na nule, hlava v prázdnote a jediná vec, ktorá ma drží pri živote, je nádej, že ďalšiu hodinu už budem môcť piť kávu. Kým sa šéf na mňa pozerá s tým typickým optimizmom, ja sa pýtam, či sa už aj on občas necíti, akoby mal niekedy len takto vypnúť a nechať všetko ísť.
View this post on Instagram