Mamka, so svojou nekonečnou dôverou v kuchynské schopnosti, ma stále uisťovala: „Kľudne jedz, tá ryba by nemala mať kosti.“ Ja som si to teda myslel tiež… do chvíle, kým som si na tanieri nevšimol niečo, čo vyzeralo skôr ako ježko než ryba.
Všade, kam sa pozrieš, sa zrazu objavujú rôzne výčnelky, aj na miestach kde by nemali byť. A nie len tak nejaké kostičky! Boli to malé, tvrdé a špicaté pichliače.
Chápem, že ryby majú kosti, ale toto bolo niečo iné – toto bolo ako malé kostičkové prekvapenie v každom kúsku. A prežúvať musím najmenej tri hodiny, aby som si konečne bol istý, že som z úst vybral všetky kosti.
Ale mamka stále vraví: „To by nemalo mať kosti.“ Hmm, no, asi som ešte nepochopil, čo to znamená, keď ryba nemá kosti, ale určite to nebola táto.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame