Ten trápny moment
Sedím na gauči, snažím sa tváriť prirodzene, ale periférnym videním už viem, že sa ku mne blíži tá malá tácka s koláčom. Každá sekunda je napätie – mám sa usmiať? Mám natiahnuť ruku? Alebo radšej robiť, že práve v tejto chvíli obdivujem strop a vôbec si nič nevšímam? Výsledok je vždy ten istý: trápny očný kontakt v poslednej sekunde a rozpačité „ďakujem“.
View this post on Instagram
Prečítajte si tiež
Zaslúžený spánok















