Práca s deťmi možno znie ako zábava, možno ako zodpovednosť, no v skutočnosti je to oboje. Títo ľudia sa podelili o historky z ich práce, ktoré dokazujú, že majú nervy zo zlata.
#1 2 päťročné dievčatá, ktoré učím, sa pobili. Prišli ku mne a jedna z nich povedala: „Pani učiteľka, toto do mňa hodila.“
Bola som znepokojená a začala som zisťovať, čo sa stalo.
Druhá z nich mi povedala: „Chcela mi niečo zobrať.“ Vysvitlo, že to niečo bol jej osobný priestor. Milujem múdre deti.
#2 Študovali sme životný cyklus rýb. Ukázal som video párenia rýb a kladenia a liahnutia vajíčok. Párenie vyzerá ako tancovanie alebo objímanie, čiže nič prehnané.
Jeden z mojich žiakov sa ma spýtal: „Sú manželia?“
Skôr než som mu stihol odpovedať, urobil to iný žiak: „Ako môžu byť zobratí? Veď ani nechodia do reštaurácie.“
#3 Počas toho, ako som pracovala v materskej škole, niekoľkokrát som sa stretla so svojráznymi deťmi. Mali sme 5-ročné dievčatko, ktoré prišlo do škôlky a odchádzalo s poriadnym záchvatom hnevu. Cez deň ale bolo v poriadku, hralo sa a s nikým sa nehádalo.
Samozrejme jej mama z toho bola nervózna: „Čo robia v triede môjmu dievčatku?“ Navrhli sme jej, aby si pozrela zábery z kamery a nebolo to márne, keďže sa nám ospravedlnila a uvedomila si, že jej dieťa potrebuje pomoc.
#4 Dieťa ma prerušilo v rozprávaní príbehu a spýtalo sa: „Pani Davisová, prečo ste taká tučná?“
Moja odpoveď: „Neviem, kamarát. Niektorí ľudia sú jednoducho tuční. Mala to byť otázka k nášmu príbehu? Prečo si zas nesadneš, čo ty na to?“
Toto dieťa sa vyžívalo v tom, keď niekoho svojimi slovami šokovalo alebo rozosmialo. Našťastie viem nereagovať.
#5 Učila som v škôlke päť rokov. Najlepšie, čo som kedy počula, bolo: „Toto nie je dobré ráno. Môj otec ma vyhodil z rodiny.“
#6 Nikdy sa nehnevám na deti, keď sú analytické.
Prišlo ku mne dievča a povedalo: Pani! Pani! Pribrali ste! Chcete vedieť, ako to viem? Váš zadok trčí na bokoch stoličky!“ Aby som bola spravodlivá, naozaj som trochu pribrala a sedela som na jednej z tých malých detských stoličiek.
#7 Povedal som niečo na štýl: „Nie som tá najviac cool vec na svete?“
Žiak sa mi na to hneď ozval: „Nie, najviac cool sú tetovania na tvári.“
Niežeby to bolo nevhodné, ale určite neočakávané.
#8 Bola som študentka a cez leto som šla vypomáhať ako opatrovateľka do škôlky. V jednej skupine boli 5-ročné deti. Raz ma učiteľka požiadala, aby som na nich dala pozor, kým budú spať. Ľahla som si na posteľ a zaspala. Keď som sa zobudila, deti sedeli v kruhu okolo mňa a pozerali sa na mňa. Ich učiteľka sa nikdy nedozvedela, že som zaspala.
