To boli časy

Keď si uvedomím, že tresty z detstva — zostať doma, spať na obed, ísť skôr spať — sú dnes moje tajné odmeny, cítim sa akosi podvedene, ale šťastne zároveň. Niekedy si plánujem „trestný deň“ ako rituál: zruším plány, zaleziem pod deku a dám si obednú siestu. Detstvo mi ukradlo normy, ale teraz som si obľúbil to, čím ma kedysi trestali.