To, čo urobí 9 mesiacov vo vesmíre s ľudským telom, vás prekvapí
Predstavte si, že by ste strávili takmer celý rok mimo Zeme – ďaleko od gravitácie, slnečného svetla a všetkého, čo poznáme ako „normálne“. Znie to ako dobrodružstvo snov, však? No vesmír má na ľudské telo oveľa väčší vplyv, než by ste čakali. NASA sa vďaka odvážnym astronautom a prelomovým experimentom dostala bližšie k pochopeniu toho, čo s nami dlhodobý pobyt vo vesmíre skutočne robí.

Čo presne sa stane s ľudským telom po takom dlhom pobyte v mikrogravitácii? Máme odpovede. Ukázalo sa, že nemusíte byť raketový vedec, aby vás to fascinovalo. Stačí žasnúť nad tým, čo dokáže ľudské telo, keď si zemská gravitácia dá pauzu.

#1 Narušená termoregulácia

V mikrogravitácii sa telo snaží účinne regulovať teplotu. Astronauti nemusia tak presne pociťovať teplotné extrémy a potenie je menej účinné. Pre telo je tak ťažšie sa správne ochladiť alebo zahriať, čo zvyšuje riziko prehriatia alebo prechladnutia.
#2 Pokles hustoty kostí

Kosti si vyžadujú mechanické namáhanie, aby si zachovali svoju hustotu. Vo vesmíre má nedostatok gravitačného zaťaženia za následok stratu hustoty kostí, najmä v kostiach, ktoré nesú váhu, ako sú bedrá a nohy. Astronauti môžu stratiť približne 1 % kostnej hmoty za mesiac, čo je výrazne vyššia miera ako strata pozorovaná u starších ľudí na Zemi. Tento úbytok zvyšuje riziko zlomenín a predstavuje výzvu pri dlhodobých misiách.
#3 Redistribúcia tekutín

Na Zemi gravitácia ťahá telesné tekutiny smerom nadol. V mikrogravitácii sa tieto tekutiny presúvajú smerom k hlave, čo spôsobuje opuch tváre a upchatie nosa – pocit podobný neustálej nádche. Tento posun tekutín môže tiež zvýšiť vnútrolebečný tlak, čo môže viesť k problémom so zrakom.
#4 Zmeny v črevnom mikrobióme

Počas dlhších vesmírnych misií dochádza u astronautov k výrazným zmenám v ich črevnom mikrobióme. Rovnováha baktérií v tráviacom systéme sa mení, čo môže ovplyvniť trávenie, vstrebávanie živín, imunitné funkcie a dokonca aj náladu. NASA naďalej skúma, ako udržať zdravý mikrobióm vo vesmírnom prostredí, najmä pri dlhodobých misiách na Mars alebo Mesiac.
#5 Nárast výšky
Bez gravitácie, ktorá by stláčala chrbticu, môžu astronauti počas prvých 3 až 4 dní beztiaže vo vesmíre zaznamenať nárast výšky až o 3 %. Je to spôsobené zmenami v chrbtici. Po návrate na Zem sa ich pôvodná výška v dôsledku gravitácie obnoví v priebehu niekoľkých dní.
#6 Kardiovaskulárne zmeny

V mikrogravitácii srdce nepracuje tak intenzívne na pumpovaní krvi smerom nahor, čo vedie k miernemu zníženiu hmotnosti a objemu srdcového svalu. To môže mať za následok nízky krvný tlak a závraty po návrate do zemskej gravitácie. Kardiovaskulárny systém väčšiny astronautov sa však časom prispôsobí, najmä pri správnej rehabilitácii.
#7 Poruchy zraku

Neurookulárny syndróm spojený s vesmírnym letom sa vzťahuje na zmeny zraku, ktoré astronauti zažívajú počas a po dlhších misiách. Posun tekutiny smerom nahor zvyšuje tlak na zrakový nerv, čo vedie k opuchu, splošteniu očnej gule a zhoršeniu videnia. Hoci niektoré účinky sú dočasné, existujú obavy z možných dlhodobých problémov so zrakom.
#8 Svalová atrofia

V mikrogravitácii už svaly neunesú takú váhu ako na Zemi, čo vedie k atrofii svalov. Astronauti môžu stratiť až 20 % svalovej hmoty už za 5 až 11 dní bez pravidelného cvičenia. Členovia posádky proti tomu denne približne dve hodiny cvičia pomocou špecializovaných zariadení, ako sú bežecké pásy a odporové zariadenia. Napriek tomuto úsiliu je určitý úbytok svalovej hmoty nevyhnutný, čo si vyžaduje rehabilitáciu po návrate na Zem.













