Verejné poníženie kvôli telu. Hejteri ju chceli prerobiť podľa svojich predstáv!
Niektorí ľudia si myslia, že majú právo určovať, ako má vyzerať cudzí človek. Ona sa rozhodla, že ich hlas nebude jej limitom. Namiesto toho, aby zmenila svoje telo pre pohodlie hejterov, postavila sa kritike a ukázala, že sebavedomie a vlastná voľba sú silnejšie než verejné odsudzovanie. Tento príbeh nie je o prsiach – je o odmietaní, aby cudzie očakávania formovali váš život.
Honey Positano z austrálskeho Melbourne sa vzopiera spoločenským očakávaniam a so sebavedomím prijíma svoju postavu. Odmietla podľahnúť tlaku alebo podstúpiť operáciu zmenšenia pŕs len preto, aby uspokojila cudzích ľudí. Jej príbeh nám pripomína, že názory iných ľudí nikdy neurčujú našu hodnotu.
Honey už v minulosti hovorila o urážlivých komentároch, s ktorými sa stretla – o poznámkach, ktoré ju kedysi privádzali do rozpakov kvôli jej prsiam. S problémami s vnímaním vlastného tela sa potýka už od 12 rokov, no svoje skúsenosti premenila na zdroj sily a prostredníctvom Instagramu zdieľa obsah podporujúci pozitívny vzťah k telu a pomáha iným ženám, ktoré čelia podobným výzvam.
Hoci cudzí ľudia tvrdia, že ich zámerne vystavuje na obdiv, ona vysvetľuje, že jej prsia sú príliš veľké na to, aby ich mohla skryť. Povedala: „Ľudia ma vždy dokázali prinútiť, aby som mala pocit, že svoje prsia vystavujem na obdiv, bez ohľadu na to, čo mám na sebe. Keď som mala niečo cez dvadsať, posmievali sa mi, že sú ochabnuté, ale pravda je taká, že moje prsia vážia vyše 5 kg, takže gravitácia im nedáva žiadnu šancu, aby boli pevné.“
Matka dvoch detí vysvetlila, že veľký poprsie má v rodine v génoch a mnoho žien má podobnú postavu. Hoci si v priebehu rokov získala väčšie sebavedomie, nebolo to vždy ľahké. Tiež sa naučila prijať prirodzenú skutočnosť, že jej prsia sú ťažké a keď nenosí podprsenku, pôsobí na ne gravitácia.
Otvorene priznala, že kedysi uvažovala o operácii zmenšenia pŕs. „Prešla som fázou, keď som si myslela, že by bolo jednoduchšie nechať si ich zmenšiť. Poznám veľa žien s menšími aj väčšími prsami ako mám ja, ktoré si ich nechali zmenšiť. Väčšina z nich je spokojná s menšou veľkosťou poprsia, ale väčšina žien z mojej rodiny má rovnaké poprsie ako ja,“ povedala.
Nakoniec sa zamyslela nad tým, či by to stálo za tie vysoké náklady a trvalé jazvy. Napokon sa rozhodla, že si nemôže spôsobiť bolesť spojenú s operáciou len preto, aby splnila očakávania iných ľudí.
Povedala: „Učitelia sa mi vysmievali, že nosím štandardnú školskú uniformu, lebo vyzerala ‚nevhodne‘. Keď som bola mladšia, prešla som fázami, keď som sa snažila zakryť čo najviac, až som sa potom vzbúrila a obliekala som sa tak odvážne, ako som len mohla, bez toho, aby som bola vulgárna. Teraz, keď mám tridsiatku, nosím proste to, čo sa mi páči, a ak sa z toho ľudia cítia nepríjemne, vypovedá to viac o ich vlastných komplexoch, ako o mojom tele.“
