Muž, ktorému veterná turbína odrezala ruku, si uvedomil, čo sa stalo, až keď bolo neskoro. Darren Hoadley, ktorý dostal prezývku Pán Bezpečnosť, zažaloval svojho zamestnávateľa Siemens Gamesa Renewable Energy Ltd o 1 milión libier po tom, ako utrpel hroznú nehodu.
Darren, špecialista na inštaláciu veterných turbín, kontroloval ložiská v mechanizme, ktorý otáča lopatky, keď mu rotujúci stroj preťal ľavú ruku a amputoval mu ju. Tvrdí, že celému incidentu sa dalo predísť, keby vedel, že zdroj energie, ktorý v tom čase pomaly otáčal turbínou, nebol deaktivovaný.
„Z otvoru v disku som ľahko videl zámok, preto som pristúpil ku kontrole zámku tak, že som cez otvor vložil ľavú ruku a skontroloval ho„, povedal pred Najvyšším súdom. „Bolo to v poriadku, ale potom som si uvedomil, že nemôžem pohnúť rukou. Uvedomil som si, že disk sa stále pomaly pohybuje a ja prídem o ruku.“
Sudca Richard Davison uviedol: „Po skončení kontroly nemohol ruku vziať späť a uvedomil si, že generátor sa pohybuje a on ho nemá ako zastaviť. Potom sa stalo to, že nepohyblivý montážny nástroj s jednou čepeľou, bezprostredne za brzdovým kotúčom, pôsobil ako gilotína, ktorá mu traumaticky amputovala ľavú ruku.“
„Kľúčovými znakmi nehody je to, že žalobca si myslel, že brzdový kotúč je zablokovaný a znehybnený a že napájanie je vypnuté,“ dodal. „Preto si myslel, že je v bezpečí pri tom, čo robí, ale oba predpoklady boli nesprávne. Svoj omyl si uvedomil, až keď už mal ruku zachytenú a bolo neskoro niečo s tým urobiť.“
Sudca dospel k záveru, že na vine je najmä spoločnosť a že pán Hoadley získal právo na vyplatenie odškodného, ktoré podľa právnikov pravdepodobne presiahne 1 milión libier. Presná suma sa však určí neskôr a zníži sa o tretinu, lebo, ako sudca zistil, pán Hoadley bol tiež čiastočne vinný.
Na konci rozsudku sudca tiež pochválil spoločnosť Siemens Gamesa za jej reakciu po nehode a za to, že zaviedla okamžité a účinné reformy svojich zariadení a postupov.
Po namontovaní protézy ruky a absolvovaní príslušného školenia sa inštalatér veterných turbín mohol vrátiť do práce. V rámci výcviku prežitia na mori sa pán Hoadley musel po prvý raz po štyroch rokoch vrátiť na rebrík a technici mu museli upraviť hák na jeho protéze, aby mu pomohli to zvládnúť.
„Dlho som mal pocit, že mi chýba časť identity,“ povedal pán Hoadley. „Chvíľu ma to prenasledovalo a bojoval som s neistotou, čo bude v budúcnosti.“