Zaspávam s plačom
Ja, keď si konečne ľahnem do postele s pocitom, že všetko mám za sebou, zavriem oči a… bum, myšlienka: „Zajtra znova do práce.“ Ten krátky okamih pokoja zrazu vystrieda plač, mentálne odpočítavanie hodín do budíka a filozofická otázka, prečo vlastne žijem ten istý deň stále dookola ako neplatený komparzista vo filme o vyhorení. Ale hej, aspoň bude obed.
View this post on Instagram











