Zaujímavé záhady, ktoré sa asi nikdy nepodarí vyriešiť, 1.časť
Záhady fascinujú ľudí od nepamäti. Niektoré sa podarilo časom objasniť, no iné zostávajú nevyriešené aj po desaťročiach či stáročiach. Ide o prípady, ktoré odolávajú logike, vede i moderným technológiám. Často sú späté s podivnými udalosťami, zmiznutiami alebo nevysvetliteľnými javmi. Hoci existuje množstvo teórií, žiadna z nich zatiaľ neposkytla presvedčivú odpoveď. V tomto článku prinášame prvú časť výberu záhad, ktoré pravdepodobne zostanú navždy bez riešenia.
#1 Babôčka smradľavá /Danaus plexippus/
Zatiaľ čo v angličtine aj španielčine znie jej meno vznešene – motýľ „monarch“, v slovenskej zoológii sa jej pridelilo meno babôčka smradľavá (lat. Danaus plexippus). Tento motýľ migruje do Mexika a späť každý rok. Počas roka existujú celé 4 generácie motýľov, ktoré počas cesty žijú a umierajú. Po návrate z Mexika sa motýľovi podarí nájsť tie isté stromy, na ktorom sa zrodili jeho príbuzní, hoci tam nikdy nebol.
#2 Strom Chechem (alebo Chechen) a strom Chaka (Chaca)
Nie som si istý, či by ste to nazvali ako nevyriešenú otázku alebo skôr ako nevyriešiteľnú . V niektorých častiach Strednej Ameriky rastú dva stromy, nazývané strom Chechem a strom Chaka. Kôra stromu Chechem má takú silnú a dráždivú miazgu, že už len dotykom kôry (alebo samozrejme jej miazgy) vám znecitlivie pokožka. Liek na túto konkrétnu vlákninu spočíva v jeho sesterskom strome, Chaka. A akoby to samo o sebe nestačilo, navyše sa v prírode vždy nachádzajú hneď vedľa seba. S týmito stromami sa spája mayský mýtus, že pochádzajú od dvoch bratov, ktorí sa medzi sebou hádali o lásku k žene ale nakoniec sa navzájom usmrtili a žena, Nicte-Ha, zomrela na zlomené srdce. Jeden z bratov, Kinich, bol láskavý a starostlivý, a tak sa stal stromom Chaka. Druhý brat, Tizic, bol chladnokrvný a arogantný, a stal sa stromom Chechem. Jedy a lieky, ktoré sa nachádzajú v prírode, sú samozrejme realitou v mnohých rôznych prípadoch, ale skutočnosť, že tieto stromy sú v prírode hneď vedľa seba a poskytujú presne opačné účinky, je dosť šialená.
#3 Únos Angely Hammondovej
4. apríla 1991 bola 20-ročná Angela Hammondová unesená pri používaní telefónnej búdky. Jej snúbenec počul jej krik a strašidelné slová únoscu: „Aj tak som nepotreboval telefón,“ než sa linka prerušila. Nikdy ju nenašli. Jedna teória hovorí, že išlo o zámenu identity. Iná mladá žena menom Angela bola dcérou drogového dílera, ktorý v ten istý deň dostala výhražný odkaz o jej únose.
#4 Sodderove deti
Rodinný dom Sodderovcov vyhorel uprostred noci. Niekoľko detí bolo považovaných za mŕtvych, ale ich telá sa nikdy nenašli v troskách a teplota požiaru nebola dostatočne vysoká na to, aby ich bolo možné spopolniť. Začalo to vyzerať mimoriadne podozrivo a rodičia až do smrti verili, že ich z nejakého dôvodu uniesli. O mnoho rokov neskôr dostali fotografiu a tajomný odkaz od niekoho, kto tvrdil, že je ich syn ale nikdy nebola overená jeho pravosť.
#5 Ibadanský les hrôzy v Nigérii
Ibadanský les hrôzy je miesto pri nigérijskom meste Ibadan, ktoré šokovalo krajinu aj svet. Objavený bol v roku 2014, keď miestni obyvatelia nahlásili podozrivé zvuky a zmiznutia ľudí v okolí. Polícia objavila rozsiahly lesný priestor, kde sa nachádzali zakrvavené oblečenia, ľudské pozostatky a stopy po mučení. Našli sa tam aj ľudia, ktorí boli ešte nažive, no vo veľmi zlom stave – väznení v podzemných priestoroch. Predpokladá sa, že miesto slúžilo na rituálne vraždy a obchodovanie s ľudskými orgánmi. Niektorí svedkovia tvrdili, že išlo o organizované skupiny s prepojeniami na vplyvných ľudí. Prípad vyvolal masívne protesty a rozhorčenie v celej Nigérii. Miestne úrady čelili kritike za pomalú reakciu a nedostatočné vyšetrovanie. Miesto sa stalo symbolom bezprávia a brutality v krajine. Dodnes nie sú všetky otázky ohľadom lesa hrôzy zodpovedané.
#6 Chlieb – recept, ktorý zmenil ľudstvo
Chlieb patrí medzi najstaršie potraviny ľudstva a jeho „vynález“ siaha tisíce rokov do minulosti. Prvé dôkazy o výrobe chleba pochádzajú približne z obdobia 10 000 rokov pred n. l. z oblasti dnešného Blízkeho východu. Ľudia vtedy mleli divé obilie na múku a miešali ju s vodou, čím vznikla kaša, ktorú piekli na horúcich kameňoch – vznikol tak jednoduchý nekvasený chlieb. Náhodou neskôr zistili, že ak cesto nechajú chvíľu odstáť, začne kysnúť – pravdepodobne vďaka divokým kvasinkám zo vzduchu. Tento objav viedol ku vzniku prvého kvaseného chleba, ktorý bol mäkší a nadýchanejší. Starovekí Egypťania okolo roku 3000 pred n. l. už vedome využívali kvások na pečenie chleba a vybudovali sofistikované pekárne. Chlieb sa potom postupne rozšíril do celého sveta a stal sa základom výživy mnohých civilizácií. Každý región si vyvinul vlastné varianty – od arabských pita chlebov po európske bochníky. Vynález chleba tak zásadne ovplyvnil dejiny stravovania aj poľnohospodárstva. Aj keď je známe, že kedy a kde ho približne začali robiť, napriek jeho popularite nemáme žiadne iné presné poznatky o jeho histórii.
