Príbeh Mariny Chapmanovej, ktorá bola unesená a opustená vo veku štyroch rokov, je skutočne pozoruhodný. Žena z Kolumbie bola unesená zo svojej rodnej dediny vo vidieckej oblasti krajiny.
Žiaľ, Marina si toho veľa nepamätá o svojich rodičoch ani o svojom predchádzajúcom živote – jediné, čo si pamätá, je, že ju zajali dvaja muži a odviedli z jej domova. A skôr než si to uvedomila, bola vyhodená v džungli a ponechaná úplne sama na seba.
Sedemdesiattriročná žena tvrdí, že ju vychovali opice, ktoré sa neskôr stali jej najbližšími spoločníčkami. Vo svojej knihe Dievča bez mena z roku 2013 Marina tvrdí, že bola unesená v roku 1954, keď boli v Kolumbii veľmi rozšírené gangy obchodujúce s deťmi.
„Videla som ruku, ktorá mi zakrývala ústa – čiernu ruku v bielej vreckovke,“ povedala. „Potom som si uvedomila, že ma odvádzajú dvaja ľudia. Keď som ich videla odchádzať, jednoducho som nechcela, aby odišli. Mala som z toho strach. Videla som ich nohy, jedna bola čierna a druhá bola biela, ktorá sa vzďaľovala v šortkách. A ja som ich chcela len prosiť, aby sa pre mňa vrátili, aby ma tam nenechali.“
Nikto sa však po ňu nevrátil a Marina zostala odkázaná sama na seba – teda až do chvíle, keď počula opicu na stromoch nad sebou.
„Tá, čo prišla prvá, sa na mňa pozerá,“ spomínala. „A stále sa ma snaží dotknúť, naozaj dosť silná malá opica, stále do mňa štuchala. A ja som sa nechcela ani pohnúť. Jednoducho som nechcela nič robiť. Až kým neprišli ďalšie a ja som sa cítila trochu lepšie. Bol to taký príjemný pocit, že som v tej chvíli niečo videla, až som zabudla plakať ale stále som bola vystrašená.“
Marina hovorí, že s pribúdajúcimi týždňami sa s opicami začala zbližovať a tie ju nakoniec prijali do svojej skupiny. A počas pobytu s nimi, sa podľa jej slov naučila rozoznávať určité zvuky, ako aj nájsť si potravu: „Musela som sa naučiť rozpoznávať zvuky. Pri tom piskľavom si musíte dávať naozaj pozor, musíte sa schovať. Mnohé zvuky niečo znamenajú. Ten hlasnejší je ten nebezpečnejší. A každý zvuk znamená niečo iné, ale chvíľu mi trvalo, kým som si na to zvykla. Naučila som sa to tak, že som sledovala, čo robia, vždy keď som počula ten zvuk.“
Marina hovorí, že ju našli lovci päť rokov po jej únose. Tvrdí tiež, že lovci ju odviedli do verejného domu v Cucute. Neskôr si našla prácu ako slúžka, až kým sa nepresťahovala do Spojeného kráľovstva.