Deti a domáce úlohy, to je diablovo kombo už od momentu, kedy vôbec vznikla myšlienka domácich úloh (podľa viacerých zdrojov sa ako trest pre žiakov a študentov začali používať okolo roku 1905 Robertom Nevilisom). Odpisovanie od spolužiakov počas 10-minútovej prestávky, vyhováranie sa, že im zošit s úlohou zožral pes, v konečnom dôsledku biedu za domáce úlohy svojich detí dostanú ich rodičia.
Sedieť vedľa svojho dieťaťa a pomáhať mu s úlohami nie je vždy zábavné, a ak máte dieťaťu pomôcť vyriešiť cvičenie, s ktorým ste sa vy sami zaoberali pred minimálne desiatimi rokmi a nič z toho učiva si už nejaký ten piatok nepamätáte, alebo vysvetľujete dieťatu jednu vec už tridsiaty raz a ono to stále nedokáže pochopiť, dokáže to byť aj poriadne frustrujúce.
To však nie je dôvod, prečo Oxfordská polícia odviedla Adama Sizemora v putách. Adam bol tak frustrovaný z množstva domácich úloh, ktoré jeho syn dostával, že sa rozhodol zasypať telefonátmi plnými sťažností najpv riaditeľa školy, do ktorej jeho syn chodí.
Keď sťažnosti nepomohli, začal sa riaditeľovi vyhrážať, načo škola úplne prestala na jeho telefonáty reagovať. Adama to však neodradilo a namiesto školy začal vyvolávať na políciu. Dokopy urobil 18 telefonátov na policajnú stanicu, požadujúc rozhovor s najvyšším vedúcim oddelenia.
Po 18-tom pokuse Adama, vybojovať pre svojho syna školnú spravodlivosť, mu polícia sľúbila, že k nemu niekoho pošlú, aby situáciu vyriešili. Na mužovo prekvapenie sa polícia skutočne rozhodla situáciu vyriešiť, a to tým, že Adama odsúdili na 6 mesiacov väzenia a 1 250 dolárovú pokutu za zneužívanie tiesňových liniek a telefonické obťažovanie.