Tento príbeh zahŕňa všetko od otravnej ženy, ktorú by ste pokojne mohli označiť za Karen až po dokonalú pomstu, ktorú rozhodne nečakala.
Hoci sa môže zdať, že je práca v centre starostlivosti o zákazníkov jednoduchá, každý, kto si to niekedy skúsil, vám povie presný opak. To je aj prípad tejto ženy. Vysvetlila, že pred rokmi pracovala presne v takomto centre a mali tam nezmyselné pravidlá.
Pracovala v spoločnosti, ktorá vyrábala dámske oblečenie a spoločnosť chcela tak vyhovieť zákazníkom, že nemala voči nim takmer žiadne obmedzenia. Ako príklad žena uviedla muža, ktorý tam pravidelne volal a masturboval, no nemohli mu zložiť, pretože to nikdy nepriznal nahlas.
Mali tam pravidlo troch strajkov, teda ak nejaký zákazník spravil tri priestupky, na jeden deň obmedzili jeho hovory. Potom im však mohol opäť volať. Znamenalo to, že im mohol niekto napríklad trikrát vynadať do tých najhorších nadávok a na ďalší deň sa mali tváriť, akoby sa to nikdy nestalo.
Počas toho, ako tam žena pracovala, nikdy nezažila, aby niekoho permanentne zablokovali. Namiesto toho videla, ako postupne odchádzajú jej kolegovia, ktorí to už nezvládali.
Raz sa jej stalo, že ju zákazník obťažoval natoľko, že sa rozplakala a jej manažérka na to zareagovala tak, že jej povedala, že si môže hneď vziať 10 minútovú neplatenú pauzu namiesto jej obvyklej 15 minútovej neplatenej pauzy neskôr.
Tento príbeh však začína až pri jednej pravidelnej zákazníčke, ktorú žena vo svojom príbehu nazvala Kathy. Tá volala každú noc okolo polnoci, značne opitá, čo aj nahlas priznala a psychicky ženu deptala. Keď sa jej nepáčilo, že dlho trvá, kým jej zdvihnú telefón, vysvetľovala im, aké trápne je, že pracujú za minimálny plat o polnoci a že by sa mali radšej zabiť.
Tieto návrhy sa stupňovali a Kathy začala žene vyvolávať, aby jej neustále hovorila, že by sa mala zabiť a že dúfa, že zomrie.
Žena to už jedného dňa nevydržala a rozhodla si Kathy vyhľadať. Na jej prekvapenie zistila, že je psychologička a mala vlastnú ordináciu. Nechápala, ako mohla žena s takouto profesiou hovoriť také odporné veci.
Hoci s touto informáciou nespravila niečo hneď, nadišiel jej čas. Keď žena dala výpoveď, počkala pár týždňov a potom jej zavolala, predstierajúc, že potrebuje pomoc. Kathy sa jej spýtala čo ju trápi. A ženina odpoveď? Znela takto: „Viete, mám takú úchylku, ktorú robím niekoľko nocí v týždni. Poriadne sa opijem a potom sa začnem rozprávať s operátormi z call centra, ktorí dostávajú minimálny plat. Hovorím im, aby sa zabili. To je fakt k*rva šialené, však?“
Na druhej strane hovoru nastalo ticho a nakoniec Kathy položila. Žena potom od kamarátov, ktorí stále pracovali v tomto centre, zistila, že Kathy už nikdy nezavolala.