Hranie počítačových hier je automaticky spájané s nezdravým životným štýlom a zdravotnými problémami, medzi ktoré patrí napríklad emocionálna nestabilita, nezdravé stravovanie, úzkosť, depresia, nepravidelný a nedostatočný spánkový režim a v niektorých prípadoch dokonca agresia. Táto negatívna reputácia, ktorá prevláda hlavne u nehráčov, však podľa nedávnych štúdií nie je celkom pravdivá.
Hovorí sa, že všetkého veľa škodí. A tak to logicky funguje aj v prípade hrania hier. Tento rok venujú približne tri miliardy ľudí po celom svete v prieme deväť a pol hodiny týždenne hraniu hier na počítači alebo inej platforme. Samozrejme existujú hráči, ktorí sami strávia za počítačom alebo konzolou viac ako osem hodín, a to denne. Neschopnosť potlačiť nutkanie hrať hry a stavanie hier do pozície priority číslo jedna, a to aj na úkor medziľudských a rodinných vzťahov alebo základných životných potrieb, bolo oficiálne vyhlásené ako „Internet Gaming Disorder (IGD)”, patologická porucha. Výskum aj my musíme priznať, že v tomto prípade sa určite nedá hovoriť o zdravom životnom štýle.
Vášniví hráči strávia veľkú časť svojho voľného času práve hraním hier, narozdiel od hráčov s IGD však bežne netrpia negatívnymi symptómami tejto poruchy. Tak vzniká zásadný rozdiel medzi intenzívnym a problémovým hraním hier.
Dr. Catarina N. Matias z Univerzity Lusófona v Lisabone a jej kolegovia sa rozhodli dokázať rozdiel medzi ľuďmi s IGD a vášnivými hráčmi, a skúmať, či vášniví hráči vedú prekvapivo zdravší život, než sa stereotypne očakáva. Nabrali 235 dobrovoľníkov vo vekovom rozmedzí od 18 do 60 rokov, ktorí pravidelne strávia hraním hier minimálne sedem hodín týždenne, a pozorovali ich od septembra 2021 do mája 2022. U každého z účastníkov bola internacionálne uznávanými testami monitorovaná denná doba strávená hraním a sedením za obrazovkou aj za iného účelu, typ hier, požívanie výživových doplnkov, kávy, energetických nápojov a pochutín počas hrania, celková fyzická aktivita, celková kvalita spánku, všeobecný denný a nočný režim a mentálne zdravie jednotlivca.
Podľa výsledkov sa väčšina vášnivých hráčov venovala hrám 0-4 hodiny denne, pričom si dokázali udržať pravidelnú fyzickú aktivitu a všeobecne zdravú diétu behom hrania. Títo hráči behom výskumu nepreukázali žiadne problematické správanie spojené s hraním a mentálne zdravie mali v norme. Po ukončení výskumu boli nahlásené len 3 prípady hráčov s IGD (Internet Gaming Disorder), čo je pri celkovom množstve 235 účastníkov takmer zanedbateľné číslo. Prekvapivo nízka bola konzumácia sladkostí, fast foodu aj energetických nápojov počas hrania.
Problémové výsledky však priniesli testy kvality spánku. Aj napriek všeobecne zdravému životnému štýlu sa hranie hier často ocitlo v pozícii vyššej priority ako pravidelný spánok v zdravých hodinách, a vystavovanie sa svetlu z obrazovky tesne pred spánkom rovnako neprispievali zdravému spánkovému režimu.
Podľa výskumu Technologickej Univerzity Queensland sú esportoví hráči (profesionálni hráči, ktorí sa zúčastňujú svetových turnajov v konkrétnej hre) zdravší a udržujú si zdravú telesnú hmotnosť lepšie ako väčšina svetovej populácie. Aby toho nebolo málo, výsledky výskumu taktiež preukázali, že esportoví hráči majú oveľa menšie sklony k alkoholizmu a fajčeniu cigariet ako väčšina populácie (Zdroj). Štúdia od austrálskych a čínskych vedeckých tímov z roku 2015 dokazuje, že hranie videohier rozvíja schopnosť riešiť problémové situácie a podporuje logické myslenie a kognitívne funkcie. Univerzita Rochester vyskúmala, že sa hráči často dokážu rýchlejšie a presnejšie rozhodovať. Dokázané bolo taktiež rozvíjanie multitaskingu, koncentrácie, kreativity, tímového cítenia a dokonca schopnosť naučiť sa cudzí jazyk rýchlejšie (Zdroj). Hráč, ktorý sa z hier nenaučil anglický jazyk, je v podstate takmer bizárnosť.
Ako sa z hrania hier v určitých prípadoch dokáže stať patologický problém si bohužiaľ stále vyžaduje ďalšie výskumy. Ak na vás ale aj v tejto chvíli mamka alebo partner/ka z kuchyne kričí, že si za tým počítačom ničíte zdravie, môžete sa začať brániť argumentami podloženými oficiálnymi svetovými štúdiami.